Aktuality

Mesto Ružomberok si dnes 27. októbra pripomína 117. výročie černovskej tragédie. Pred viac ako 100 rokmi sa svet prvýkrát dozvedel o udalostiach v Černovej, o krvavom zákroku moci v bývalom Rakúsko – Uhorsku.

„Udalosti v Černovej nie sú len historickou krivdou na Slovákoch, ale v prvom rade mementom, ktoré nám má navždy pripomínať hodnotu demokracie a princípy vzájomnej tolerancie, úcty a porozumenia medzi národmi. Teda hodnôt, ktoré na Slovensku i v prostredí Európskej únie zaručujú taký právny stav, aby sme už nikdy neboli svedkami národnostného útlaku, potlačovania ľudských práv či zneužívania štátnej moci,“ pripomína Ľubomír Kubáň, primátor mesta Ružomberok.

Za smutnými udalostiam 27. októbra 1907 v Černovej nestáli len nezhody o to, kto má posvätiť novopostavený kostol. Boli vyvrcholením politických pomerov, ktoré panovali v Uhorsku a upozornili na spôsob zaobchádzania so Slovákmi.

Černovčania chceli, aby ich novopostavený Rímskokatolícky kostol Panny Márie Ružencovej v Černovej posvätil hlavný iniciátor výstavby kostola, černovský rodák, rímskokatolícky kňaz Mons. Andrej Hlinka – významný slovenský politik, publicista a národný dejateľ. Toho však v tom období spišský biskup Alexander Párvy pre politické aktivity suspendoval, pozbavil fary a zakázal mu vykonávať kňazské povolanie. V čase černovskej tragédie bol navyše Hlinka na prednáškovom turné na Morave, kde hovoril o slovenskej otázke v Uhorsku. Ľudia sa snažili zabrániť príchodu kňazov, ktorí boli biskupom určení posvätiť kostol. Černovčania vytvorili pri vstupe do dediny bariéru ľudských tiel. Uhorskí žandári však na pokojné zhromaždenie veriacich začali strieľať.

Tragédia si vyžiadala 15 mŕtvych. Černovský spisovateľ Anton Lauček, ktorý sa udalostiam v Černovej venoval vo svojich historických prózach však uvádza, že šestnástou obeťou bolo nenarodené dieťa. Zastrelili ho v bruchu matky v siedmom mesiaci tehotenstva a sedemnástou obeťou bola postrelená žena, ktorá na následky zranenia zomrela po nejakom čase. 10 ľudí bolo ťažko a 60 ľahko zranených, 40 dedinčanov bolo neskôr odsúdených na takmer 37 rokov väzenia. Černovský kostol napokon posvätil Andrej Hlinka na sviatok Petra a Pavla 29. júna 1910.

“O Slovákoch sa v tej dobe nič nevedelo. Až černovská masakra upozornila na národ, ktorému sa upierajú prirodzené práva. Krvavá tragédia obrátila pozornosť svetovej verejnosti na uhorskú národnostnú politiku a narušila obraz Uhorska ako liberálnej krajiny,” dopĺňa primátor Ľ. Kubáň.

Černovské udalosti pobúrili všetky demokratické vlády v Európe. Informovali o nich vtedy popredné médiá a svetoví literáti – nórsky spisovateľ Bjornstjerne Björnson, britský publicita a historik Robert William Seton-Watson (Scotus Viator) či ruský spisovateľ a filozof Lev Nikolajevič Tolstoj.

Dejinné udalosti v Černovej dodnes pripomína nielen Kostol Panny Márie Ružencovej, ale aj pamätné miesto tragédie pri kultúrnom dome, pomník černovských martýrov na miestnom cintoríne, ktorý dala vybudovať Slovenská liga amerických Slovákov v roku 1932, jeho odhalenia sa zúčastnil aj Andrej Hlinka. Poslanci Národnej rady SR pri príležitosti 100. výročia tragédie v Černovej schválili 26. októbra 2007 uznesenie, v ktorom odsúdili všetky formy násilia štátnej moci voči svojim občanom. Podľa Zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch je Deň černovskej tragédie pamätným dňom SR.

POZVÁNKA: 117. výročie černovskej tragédie si pripomenieme na cintoríne v Černovej pri pamätníku dnes v nedeľu 27. októbra o 19.00 hod. a v pondelok 28. októbra o 10.00 hod., aj za účasti predstaviteľov Združenia miest a obcí Slovenska, zástupcov Katolíckej univerzity, štátnej správy a samospráv.

Snímky: Visit Ružomberok a internet

Galéria