Aktuality

Štartujeme s projektom zelených ostrovov, pilotne vysadíme 30 javorov a ďalšiu zeleň

Nabrezie MR Stefanika_urbanisticky detail_rez komunikaciou_Zelene ostrovy1

Stromová alej s 30 javormi, letničkovou lúkou a záhonmi cibuľovín vyrastie v jeseni na Nábreží M. R. Štefánika. Pre mesto má projekt estetický, ale aj environmentálny význam.

Ružomberok vďaka svojej geografickej polohe a rôznym externým faktorom zažíva zhoršenú kvalitu ovzdušia. Jedným z riešení ako sa chce mesto vysporiadať s nepriaznivou situáciou a zlepšiť podmienky života obyvateľov i návštevníkov je projekt tzv. Zelených ostrovov. Ide o nový mestský koncept, ktorého pilotná realizácia na Nábreží M. R. Štefánika vznikne vďaka finančnej pomoci lekární Dr.Max a s podporou bežeckej série Behaj Lesmi.

Ružomberok a prostredie Veľkej Fatry sú neoddeliteľnou súčasťou Behaj lesmi, športového podujatia, ktoré kladie mimoriadny dôraz na udržateľnosť a zakladá si na maximálnej šetrnosti k prírode a prostrediu, kde sa jednotlivé preteky konajú. V rámci tretieho ročníka nadväzujú lekárne Dr.Max, ako hlavný partner podujatia, na podporu lokálnych ekologických aktivít. V tohtoročnej sezóne rozvíjajú myšlienku zlepšovania životného prostredia práve v Ružomberku. Spolu s organizátorom Behaj lesmi odovzdali v sobotu 22. júla lekárne Dr.Max do rúk zástupcu mesta, viceprimátora Ružomberka Róberta Kolára symbolický šek v hodnote 13-tisíc eur.  Finančný dar je účelovo viazaný na revitalizáciu zelene a zlepšenie mestského prostredia v rámci plánovaného konceptu zelených  mestských ostrovov.

Pilotný projekt zeleného ostrova, ktorého realizácia prebehne už túto jeseň, sa nachádza na Nábreží M. R. Štefánika v Ružomberku. Ide o miesto, ktoré tvorí predel medzi hlavným cestným ťahom z východu na západ a zo západu na východ. Uvedenou hlavnou dopravnou tepnou mesta prejde denne približne 35-tisíc automobilov, ktoré sa značnou mierou podieľajú na znečistení životného prostredia a ovzdušia mesta.

Podľa slov architekta Róberta Dúbravca, ktorý koncept zeleného ostrova spracoval, má tvorba zelenej infraštruktúry nielen estetický, ale aj ekologický význam. „Umiestnenie zelene a drevín na ostrovčeku doslova v strede dopravnej tepny napomôže nielen skrášleniu priestoru, ale vhodne vybrané dreviny napomôžu odhlučneniu priestoru, zachytávaniu dažďovej vody, prašnosti a exhalátov,“ vysvetľuje Dúbravec.

Pomoc z ostatného ročníka Behaj lesmi, kedy lekárne s organizátorom venovali obci Čičmany finančný dar slúžiaci na modernizáciu verejného osvetlenia bola inšpiráciou a potvrdením, že pokračovanie v koncepte lokálnej pomoci a podpory myšlienok udržateľnosti má význam.

„Zámer mesta Ružomberok zlepšovať životné prostredie a zvýšiť aj touto cestou komfort života obyvateľov a návštevníkov vnímam veľmi pozitívne. Ako spoločnosť, ktorá pôsobí v Ružomberku a vníma potrebu podpory lokálnej komunity, ale aj ako firma, ktorá vidí zmysel a význam v ochrane životného prostredia sme myšlienku zeleného ostrova okamžite prijali s nadšením. Som veľmi rád, že aj vďaka našej finančnej pomoci sme verím na počiatku zelenšieho a čistejšieho Ružomberka,“ vysvetľuje Jaroslav Kypr, prevádzkový riaditeľ lekární Dr.Max na Slovensku.

Finančné prostriedky poslúžia mestu na realizáciu prvého z radu plánovaných zámerov revitalizácie verejných priestranstiev v meste. Ich postupné obnovenie má skvalitniť a vytvoriť miesta pre stretávanie sa, relaxáciu, oddych, trávenie voľného času pre obyvateľov a návštevníkov mesta.

„Jednou z našich priorít je revitalizácia existujúcich a tvorba nových, kvalitných verejných priestranstiev v Ružomberku. Súčasťou týchto aktivít je aj projekt tzv. zelených ostrovov. Zeleň v našich mestách je významným prvkom na znižovanie teploty, zachytávanie dažďovej vody, prachu či rôznych splodín. Význam je teda nielen estetický v rámci kultivácie verejných priestorov, ale aj environmentálny. Veľmi sa teším, že sme na podporu našich zámerov a financovanie projektu našli externého partnera – lekárne Dr. Max a môžeme ukázať, ako môže vyzerať dobrá spolupráca súkromného sektora a samosprávy. V podobných aktivitách na podporu budovania zelenej infraštruktúry budeme pokračovať aj v budúcnosti,“ hovorí primátor mesta Ružomberok Ľubomír Kubáň.

Na štvrtej zastávke tohtoročného seriálu Behaj lesmi vo Veľkej Fatre sa v sobotu 22. júla na Malinom Brde zišlo viac ako 1 300 bežcov. Účastníci opäť vyskúšali trate vedúce okrem iného aj cez Vlkolínec, u ktorého si Ružomberčania práve v tomto roku pripomínajú tridsiate výročie zápisu do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Symbolika podpory a myšlienka zlepšovania lokálneho prostredia nachádza význam a pochopenie aj pre organizátora podujatie. „Jednou z priorít bežeckého seriálu Behaj lesmi je udržateľnosť celého projektu a teda nás myšlienka pomoci k zlepšeniu životného prostredia v meste Ružomberok zaujala. Zároveň sme veľmi vďační, že si nás lekárne Dr.Max vybrali ako partnera a spoločne tak môžeme v lokalitách, kde sa konajú naše preteky, niečo zanechať,“ dodáva Pavel Krupička, projektový manažér Behaj lesmi.

Vladimír Miškovčík, hovorca mesta

Snímky: na obrázkoch súčasný stav ostrovčeka na Nábreží M. R. Štefánika a vizualizácia stavu po realizácii projektu 

Doplňujúce informácie o projekte Zelený ostrov na Nábreží M. R. Štefánika

Súčasťou pilotnej realizácie a výsadby zelene v rámci projektu Zelené ostrovy v Ružomberku bude 30 kusov Javor poľný (Acer Campestre „Elsrijk“), ktoré mesto spolu s letničkovou lúkou a záhonmi cibuľovín vysadí na Nábreží M. R. Štefánika.  Javor poľný je listnatý strom s guľovitou korunou, ktorý sa prirodzene vyskytuje prevažne v bukových a dubovo-hrabových lesoch, v krovinách ako solitéra, na lúkach, medziach a pastvinách. Dorastá do výšky 12 – 15 metrov, často rastie aj ako ker. Javor poľný patrí medzi svetlomilné a polotienné dreviny, ktorý je odolný voči suchu, taktiež dobre odoláva nízkym teplotám a znečistenému ovzdušiu a je nenáročný na pôdu. Má ideálne využitie na výsadbu krajinárskych úprav, biokoridory, medze, a uplatnenie nachádza aj v mestských výsadbách. Pri revitalizácii zelene budú použité aj ďalšie prvky, ako napríklad zmes cibuľovín, letničkovú lúku a trávnatú plochy.

 

Galéria