Aktuality

Významný moment si mesto Ružomberok pripomenulo na slávnostnej akadémii a ďalších desiatkach spoločenských a kultúrnych podujatí.

Ružomberok si v tomto roku pripomína významné výročie Vlkolínca. Pred tridsiatimi rokmi, v decembri 1993 v Kolumbii bol Vlkolínec zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO ako posledná obývaná osada v karpatskom regióne zachovaná ako celok v pôvodnej ľudovej architektúre, kde sa snúbi tvorivá činnosť človeka s prírodou. Ružomberská samospráva si tento významný moment pripomenula na slávnostnej akadémii k 30. výročiu zápisu Vlkolínca do UNESCO. Za účasti obyvateľov Vlkolínca, predstaviteľov mesta a pozvaných hostí sa uskutočnila vo štvrtok 12. októbra v Ružomberskej synagóge.

Súčasťou podujatia bolo aj oceňovanie osobností, ktoré sa pričinili o to, že Vlkolínec bol zapísaný do svetového zoznamu kultúrneho dedičstva alebo sa každý svojou mierou významnej podieľajú na živote vo Vlkolínci. Z rúk primátora mesta Ružomberok  Ľubomíra Kubáňa si cenu mesta prevzal dlhoročný predseda OZ Vlkolínec Jozef Bašary, veliteľ Dobrovoľného hasičského zboru Vlkolínec Pavol Kupčo či Dr. Jozef Klinda, priekopník ochrany prírody, protagonista environmentalizmu a ochrany kultúrneho a prírodného dedičstva na Slovensku. Cena mesta in memoriam bola udelená pátrovi Pavlovi Horskému, rímskokatolíckemu kňazovi a rodákovi z Vlkolínca. Gratuláciu od primátora si prevzala aj Lenka Griešová, ktorá oslavuje presne toľko rokov ako Vlkolínec po zápise do UNESCO.

Na podujatí zazneli podmanivé fujarové tóny v prevedení majstra fujaristu Jozefa Večereka ale aj hudobné nástroje typické i pre hudobníkov z Vlkolínca, v podaní Sláčikového kvarteta Martina Liptáka, ktoré sa predstavilo s repertoárom hudobného skladateľa Eugena Suchoňa. Na husliach hrali Martin Lipták a Radovan Milan, na viole Michal Švento a na kontrabase Lukáš Haluška. Slávnostnú atmosféru dotvorilo pásmo piesní v podaní ženskej speváckej skupiny Čriepky, v sprievode Ľudovej cimbalovej hudby Liptáci, poprepletané inými čriepkami – úryvkami z knihy Drevená dedina Vlkolínec od vlkolínskeho rodáka Marcela Babála.

Mesto Ružomberok pripravilo a tento rok spolupracuje pri viac ako 300 kultúrnych, spoločenských a športových podujatiach, ktoré sa konajú pod hlavičkou výročia Vlkolínca. Takmer šesťdesiat z nich sa uskutočnilo či ešte len uskutoční priamo vo Vlkolínci . Medzi nimi sú napríklad prednášky, prezentácie tvorcov a remesiel, výstavy, environmenálne aktivity, koncerty, minifesty a tvorivé dielne. Za prípravou stojí mesto, občianske združenia, mimovládne organizácie, združenia cestovného ruchu a mnohí partneri.

„Problémov aj vo Vlkolínci je veľa, iste to mnohí vnímame. Treba sa však zamerať na budúcnosť a pozerať dopredu. Našim zámerom je dosiahnuť, aby sa akékoľvek problémy neodzrkadlili na zážitku, ktorý si turista z Vlkolínca odnáša. Potešila by ma jedna pokladňa pri vstupe, nové parkovisko alebo systém parkovania, ktorý zabezpečí návštevníkom väčší komfort. Určite by mi urobila radosť rekonštrukcia prístupovej cesty, trvalé riešenie toaliet, ale aj budovanie nových atrakcií, nové podujatia pre návštevníkov Vlkolínca, turistov,“ poznamenal k plánom vo Vlkolínci ružomberský primátor Ľubomír Kubáň.

Dodnes živá podhorská osada Vlkolínec leží v čarokrásnej prírode, uprostred krajinárskeho zázemia tvoreného úzkymi pásikmi polí a pasienkov, vo Veľkej Fatry pod vrchom Sidorovo (1 099 m n. m.). Je pamiatkovou rezerváciou ľudovej architektúry ako pozoruhodne zachovaný sídelný celok, pozostávajúci z typických zrubových objektov charakteristického stredoeurópskeho typu. Osada predstavuje typ dedinského stredovekého sídla s drevenou architektúrou horských a podhorských oblastí.

Návštevníci môžu vo Vlkolínci obdivovať napríklad muzeálny objekt s expozíciou tradičného bývania – Roľnícky dom z roku 1886, Kostol Navštívenia Panny Márie vo Vlkolínci z roku 1875, drevenú (zrubovú) zvonicu z roku 1770, dominantu centrálnej časti osady – 12-metrov hlbokú drevenú rumpáľovú studňu z roku 1860 či budovu školy, pôvodne jednotriedky, ktorá dnes slúži ako Galéria ľudového umenia. Podhorská osada je známa predovšetkým súborom pôvodných ľudových domov s dvormi,  k chráneným objektom patrí 45 dreveníc s hospodárskymi dvormi z 18. storočia. Po obci sa môžete prejsť so sprievodcom, ktorého si môžete objednať alebo si prečítať či vypočuť audio sprievodcu. Prehliadková trasa ma 17 zastávok a venujú sa témam, ktoré súvisia s Vlkolíncom. Viac informácii získate na webe: www.vlkolinec.sk, tel.: +421 918 596 432 alebo e-mailom na: info@vlkolinec.sk.

Vladimír Miškovčík, hovorca mesta

Galéria