Aktuality

Zápis detí do prvých ročníkov základných škôl bude v Ružomberku od 1. do 3. apríla

Untitled design - 2

Zápisy žiakov do prvých ročníkov základných škôl na školský rok 2025/2026 sa v Ružomberku uskutočnia od 1. do 3. apríla, v termínoch a časoch určených jednotlivými školami. Každé dieťa, ktoré do 31. augusta tohto roku (vrátane) dovŕši vek šesť rokov (deti narodené od 1. 9. 2018 do 31. 8. 2019), musí jeho zákonný zástupca prihlásiť na plnenie povinnej školskej dochádzky.

Bližšie informácie získajú rodičia nižšie a na internetových stránkach škôl. 

Termíny zápisov na školský rok 2025/2026

Doplňujúce informácie o zápise do základných škôl:

  1. Každý rodič je podľa zákona povinný zapísať svoje dieťa na niektorú základnú školu, ak dieťa dovŕši do 31. augusta vek 6 rokov. Zápisy detí do 1. ročníka ZŠ prebiehajú v termíne medzi 1. a 30. aprílom v kalendárnom roku. Rodič prihlási dieťa buď do spádovej školy, kde má rodina trvalé bydlisko alebo si môže vybrať aj inú školu, ak riaditeľ školy dieťa prijme.
  2. V prípade, že dieťa bude navštevovať inú základnú školu ako na území mesta Ružomberok (SR aj zahraničie), doručte Rozhodnutie o prijatí žiaka na Mestský úrad v Ružomberku, Oddelenie školstva a mládeže, číslo dverí 17, inak vám bude doručená oficiálna výzva na doručenie.
  3. V prípade, že rodičia s dieťaťom žijú v zahraničí alebo plánujú odísť do zahraničia a rodičia aj dieťa majú slovenské občianstvo, musí byť dieťa aj tak riadne prihlásené do školy v Slovenskej republike. Pri zápise zákonný zástupca (ZZ) oznámi, že dieťa bude navštevovať školu v zahraničí, prípadne môže dieťa zapísať na diaľku − v tom prípade môže splnomocniť niekoho na Slovensku, aby dieťa zapísal do hociktorej základnej školy v SR. Splnomocnená osoba sa preukáže rodným listom dieťaťa, splnomocnením od zákonného zástupcu dieťaťa a svojim občianskym preukazom. ZZ zároveň písomne požiada riaditeľa školy o povolenie navštevovať základnú školu v zahraničí. Riaditeľ školy, ak nie sú pochybnosti o rodičovstve a zodpovednosti žiadateľa, vydá rozhodnutie o vzdelávaní sa žiaka mimo SR.
  4. Na plnenie povinnej školskej dochádzky je rodič povinný prihlásiť aj dieťa, ktoré v nasledujúcom školskom roku bude pokračovať v plnení povinného predprimárneho vzdelávania (rodič si týmto splní zákonom stanovenú povinnosť, ale reálne takéto dieťa nenastúpi na plnenie povinnej školskej dochádzky).
  5. Deťmi pokračujúcimi v plnení povinného predprimárneho vzdelávania budú deti, ktoré po dovŕšení šiesteho roka veku nedosiahli školskú spôsobilosť a riaditeľ materskej školy rozhodne o pokračovaní plnenia povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole na základe písomného súhlasu príslušného zariadenia poradenstva a prevencie, písomného súhlasu všeobecného lekára pre deti a dorast a s informovaným súhlasom zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia (§ 28a ods. 3 školského zákona).
  6. Presné miesto a čas zápisu určí zriaďovateľ školy – mesto, obec (pri štátnych školách), združenie alebo iná inštitúcia (pri súkromných a cirkevných školách) formou všeobecne záväzného nariadenia alebo ohlásenia o zápise. Organizácia a obsah zápisu detí na plnenie povinnej školskej dochádzky je v plnej kompetencii príslušnej základnej školy.
  7. Základná škola vyžaduje pri zápise dieťaťa na plnenie povinnej školskej dochádzky osobné údaje o dieťati a rodičoch v rozsahu ustanovenom školským zákonom.
  8. Rodičia môžu základnej škole tieto osobné údaje poskytnúť pred zápisom dieťaťa na plnenie povinnej školskej dochádzky prostredníctvom elektronického podania doručeného do elektronickej schránky základnej školy alebo prostredníctvom elektronického dokumentu, ktorý je autorizovaný kvalifikovaným elektronickým podpisom.
  9. Zákon č. 245/2008 (školský zákon) k 1.1.2021 zrušil inštitút odkladu začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky ako aj inštitút dodatočného odloženia plnenia povinnej školskej dochádzky. Riaditelia základných škôl už o tejto veci nemajú kompetenciu rozhodovať.
  10. Riaditelia MŠ, ZŠ s MŠ a spojenej školy s organizačnou zložkou „materská škola“ môžu odporúčať zákonným zástupcom detí alebo zástupcom zariadenia pred zápisom na povinnú školskú dochádzku, aby požiadali o pokračovanie plnenia povinného predprimárneho vzdelávania, pričom ich upozornia, že k žiadosti musia doložiť: písomný súhlas príslušného zariadenia poradenstva a prevencie; písomný súhlas všeobecného lekára pre deti a dorast; informovaný súhlas zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia.

Rady odborníkov z Centra poradenstva a prevencie

Školská zrelosť, pripravenosť, spôsobilosť

Školskú zrelosť vnímame ako zrelosť centrálnej nervovej sústavy. Prejavuje sa odolnosťou voči záťaži, schopnosťou sústrediť sa a emočnou stabilitou. Zrenie CNS ovplyvňuje lateralizáciu, rozvoj motorickej a senzomotorickej koordinácie, sluchového i zrakového vnímania.

Pojem školská pripravenosť zahŕňa oproti biologickému zreniu skôr úroveň predškolskej prípravy z hľadiska schopností, vplyvu prostredia a výchovy.

Pojem „školská spôsobilosť“ môžeme definovať ako strešný termín, ktorý integruje pojmy „zrelosť“ a „pripravenosť“ vo vzájomnej súčinnosti, pričom do istej miery rozlišuje medzi schopnosťami a zručnosťami, ktoré dieťa dosiahne v procese zrenia a tými, ktoré dosiahne vplyvom prípravy a nácviku pod vedením inej osoby. Čiže za základné podmienky vstupu dieťaťa do školy považujeme zrelosť po stránke somatickej, psychickej a sociálnej.

Očakávania od budúceho prváka

Oslabenia dieťaťa, napr.: zdravotný, telesný či zmyslový deficit, oneskorenie psychického vývinu, nerovnomerný vývin a pod., sťažujú proces učenia a získavania nových vedomostí a zručností.

Preto je potrebné, aby bolo dieťa po stránke somatického, psychického, emocionálneho a sociálneho vývinu zrelé a pripravené zvládať požiadavky školy. Dieťa by malo vedieť:

  • osvojovať a pamätať si primerané množstvo nových vedomostí a zručností
  • regulovať svoju pohyblivosť a impulzívnosť
  • neodbiehať od činnosti, na určitý čas cielene zameriavať pozornosť
  • vydržať bez rodičov
  • adaptovať sa na skupinu, spolupracovať so skupinou
  • prispôsobiť sa pokynom cudzieho dospelého.

Čo by mal budúci prvák vedieť?

Jazyk, reč a poznanie:

  • pri spontánnom rečovom prejave hovoriť gramaticky správne (skloňovať, časovať, používať minulý, prítomný a budúci čas), používať všetky slovné druhy (slovesá, prídavné mená, podstatné mená… atď );
  • sformulovať otázku a tiež na otázku odpovedať;
  • uprednostňovať verbálnu formu komunikácie (pomocou reči dosahovať cieľ);
  • informovať o svojich zážitkoch, pocitoch a prianiach;
  • vysvetliť, čo znamenajú niektoré slová (napríklad: žaba, kabát, auto), vie vystihnúť charakteristickú vlastnosť, či funkciu slova;
  • porozprávať krátku, známu rozprávku s udržaním dejovej línie a taktiež zoradiť obrázky (3 – 4) podľa deja rozprávky;
  • naspamäť poznať básničku, pesničku, riekanku a pod.;
  • povedať svoje meno, mená súrodencov, rodičov, kamarátov, adresu;
  • tvoriť nadradené pojmy, kategórie (napríklad, že hruška, jablko, slivka je ovocie);
  • tvoriť protiklady slov (napr.: malý – veľký, teplý – studený,…);
  • pochopiť a zrealizovať inštrukcie, pokyny (napríklad: „Vezmi si modrú pastelku a nakresli kruh do stredu papiera“.

Sluchové vnímanie:

  • určiť, či sa 2 slová rýmujú alebo nie;
  • rozlíšiť dvojice slov, či sú rovnaké alebo nie (hrady-brady, sud-sad, pije-bije,…);
  • určiť začiatočnú hlásku slova a poslednú hlásku v slove;
  • jednoslabičné slová rozložiť na hlásky napríklad : LES » L-E-S;
  • zopakovať vetu zloženú z piatich slov alebo zapamätať si štyri nesúvisiace slová.

Zrakové vnímanie:

  • v rade obrázkov odlíšiť, ktorý obrázok je iný, ak sa líšia v detaile a tiež vo vertikálnej a horizontálnej polohe;
  • nájsť zhodné obrázky;
  • doplniť chýbajúcu časť v obrázku;
  • poskladať obrázok z niekoľkých častí;
  • zo 6 obrázkov aspoň 3 si zapamätať.

Matematické predstavy:

  • rozlíšiť viac, menej, rovnako pri rôznej veľkosti a usporiadaní prvkov;
  • určiť množstvo o jedno viac alebo menej;
  • triediť prvky (tvoriť skupiny) podľa kritérií: farby, veľkosti, tvaru;
  • zoradiť 5 prvkov podľa veľkosti od najmenšieho po najväčší a naopak;
  • rozlišovať pojmy: malý-stredný-veľký, vysoký-vyšší-najvyšší, málo-menej-najmenej;
  • poznať a pomenovať kruh, trojuholník, štvorec a obdĺžnik.

Motorika, grafomotorika:

  • udržať rovnováhu, poskakovať na jednej nohe, chytať a hádzať loptu;
  • uvoľniť ruku pri kreslení, správne držať ceruzku;
  • nakresliť: postavu, vlnovku, šikmú čiaru, „zuby“, horný a dolný oblúk;
  • prekresliť podľa predlohy kruh, trojuholník, štvorec a pod.

Sociálne zručnosti

  • spolupracovať, adekvátne komunikovať a dodržiavať pravidlá;
  • reagovať na pokyny autority;
  • byť trpezlivý, počkať, až na neho príde rad;
  • rozlišovať medzi hrou a úlohami;
  • zhodnotiť pod vedením dospelého následky vlastného správania v jednoduchých situáciách;
  • ovládať sebaobslužné zručnosti (obliekanie, stolovanie, hygienické návyky).

Zaškolenie nezrelého, nepripraveného dieťaťa

V súčasnosti sa kladú vysoké nároky na kvalitné vzdelanie detí, no nie vždy sa tento proces darí zvládať hladko a bez výraznejších ťažkostí. Okrem detí s poruchami učenia aj deti predčasne zaškolené − nezrelé pre školskú prácu, tvoria rizikovú skupinu, pre ktorú sa škola a učenie stávajú frustrujúcimi faktormi. Častý neúspech či dlhodobé zlyhávanie v škole znižuje ich motiváciu a sebavedomie, oslabuje ich sociálnu pozíciu, prehlbuje u nich nezáujem o školskú prácu a učenie.

V praxi sa stretávame so žiakmi, ktorí boli zaškolení aj napriek nezrelosti a nepripravenosti na podmienky školy a proces aktívneho a systematického učenia sa. Pre tieto deti škola často predstavuje určitú formu stresu, dieťa nemá radosť zo získavania nových informácií, nestíha tempu triedy, učenie sa stáva pre neho záťažou. Problémy vyplývajúce z predčasne zaškoleného -nepripraveného dieťaťa často pretrvávajú podľa našich skúseností aj niekoľko rokov vo forme ťažkostí v učení a správaní. Aj napriek primeraným intelektovým schopnostiam a snahe niektoré deti dosahujú slabé školské výsledky a v dôsledku školského neúspechu sa začínajú cítiť ako neschopné a menejcenné. Nezriedka sa u nich objavuje zvýšená úzkosť a psychosomatické ťažkosti (bolesti brucha, hlavy).

Neúspešné zaškolenie u dieťaťa sa môže prejaviť:

  • zvýšenou únavou, vyčerpanosťou
  • zvýšenou námahou pri učení, pričom školské výsledky ostávajú slabé
  • nezáujmom o učenie, rezignáciou
  • hravosťou, nesústredenosťou
  • zvýšeným motorickým nepokoj
  • emocionálnou nestabilitou, rozkolísanosť
  • strachom zo školy, traumatizáciou
  • psychosomatickými ťažkosťami
  • znižovaním sebaúcty, sebavedomia
  • výraznejšími ťažkosťami v adaptácii na kolektív
  • sťaženým postavením medzi rovesníkmi
  • problémami v učení (nestíha tempu triedy, osvojovanie nového učiva je zdĺhavé,…)
  • problémami v správaní v ZŠ i v domácom prostredí (odmieta si robiť domáce úlohy, zabúda si pomôcky …).

Školská zrelosť, školská pripravenosť sa dotýka sa viacerých oblastí vývinu, preto je dôležité dôkladne a komplexne zvažovať situáciu u každého jednotlivého dieťaťa.

Pri školskej spôsobilosti nejde len o nadobudnuté vedomosti a schopnosti dieťaťa. Veľmi dôležitá je práve biologická zrelosť nervového systému, ktorá podmieňuje schopnosť sústredenia, pracovnej vytrvalosti, kontrolu impulzivity, mieru pohyblivosti, vyspelosť jemnej motoriky a pod. Nástup dieťaťa do školy je spojený s nutnosťou osamostatnenia, prijatia zodpovednosti za vlastné správanie a jeho dôsledky. Rola žiaka prináša rôzne záťažové situácie a predstavuje významnú skúsenosť, ktorá ovplyvní rozvoj sebahodnotenia dieťaťa a voľbu jeho ďalších životných cieľov.

Včasnou diagnostikou v predškolskom veku dokážeme u predškolákov zachytiť aktuálnu úroveň kognitívnych schopností a zručností, a tým včas identifikovať deti, ktoré vykazujú znaky rizikového vývinu z hľadiska ich očakávaného zaškolenia. Včasná identifikácia týchto detí napomôže k optimalizácii ich prípravy k pokiaľ možno čo najúspešnejšiemu zaškoleniu.

Úvodná snímka: ilustračná, Canva.com

Prílohy na stiahnutie

Galéria